Hugolín Gavlovič -  Valaská škola

Je druhá polovica 18. storočia a na salašoch v okolí Vršateckého zámku a dedinky Pruské v Ilavskom podolí sa lieči zo svojich „pľúcnych neduhov“ predosvietený básnik Hugolín Gavlovič. Pochádza z Czarného Dunajca (teraz v Poľsku), kde sa 11. novembra 1712 narodil. Do škôl chodil v Trstenej na Orave, Žiline a v Beckove a neskôr nadobudol obsiahle vedomosti aj z dejín a z literatúry od najstarších čias. Dvadsaťjedenročný Gavlovič vstupuje do františkánskej rehole a do jej kláštora v Pruskom.

Vzdelanie, získané na základe starovekej i stredovekej latinskej spisby a kníh dostupných vo vtedajšej biblickej češtine, ho priam predurčuje na povolanie, vôbec nie neobvyklé vo vtedajších pomeroch. Chudobný mních Hugolín sa stáva vychovávateľom detí bohatej rodine Madocsányiovcov v neďalekých Horovciach. Onedlho tam však trávi jak vychovávateľ iba zimy, pretože mu Madocsányiovci umožňujú liečiť si pľúcnu chorobu. Letá od r. 1745 môže preto tráviť na salašoch madocsányiovského panstva na Chrástkovej a pod Vršatcom, uprostred prostého ľudu a krásnej prírody, ale i uprostred tvrdej a neutešenej, aj keď potrebnej práce na vtedajších salašoch.

Poznanie myšlienkového bohatstva starovekých gréckych a rímskych mysliteľov, ďalšie vzdelanie aj vplyv života medzi rehoľníkmi a poznanie neutešených pomerov života pospolitého ľudu, to všetko vychádza navonok z citlivého Gavlovičovho vnútra a jeho prostredníctvom sa ukladá na papier vo významnej knihe básní, poučení a úvah, ktorej dáva názov Valašská škola mravov stodola. Pod týmto veršovaným a obrazovým názvom rozumieme životné skúsenosti a múdrosti i mravné ponaučenia, ktoré napísal sám život a autor ich pretlmočil práve počas pobytu medzi valachmi a pastiermi.

Ukončenie prác na rukopisnej podobe diela datuje Gavlovič do roku 1755. Lenže „habent sua fata libelli“, teda – knihy majú svoje osudy, práve tak ako ľudia.

Valašskú školu – po 75 rokoch od jej vzniku – v rokoch 1830-31 vydáva vo dvoch zväzkoch bernolákovec Michal Rešetka v trnavskej tlačiarni. Jeho rukopis náhodne objavil v madocsányiovskej horovskej knižnici. Nuž a pre naplnenie sa slov latinskej sentencie Rešetka sa snažil upraviť Valašskú školu do podoby bernolákovského jazyka a jeho „normy“, žiaľ, priamo v Gavlovičovom rukopise.

Po vysvetľujúcom úvode sa na nás zrazu sypú láskavé aj karhavé slová o láske detí k rodičom, o vzťahu podriadených k nadriadeným, chudobných k bohatým a naopak, aj o vzťahu k vtedajšiemu najvyššiemu ideálu.

Desiatky tém v takmer 1300 básňach – v rukopise originálu – umožňujú veselo i vážne sa zamyslieť nad rebríčkom hodnôt človeka v minulosti i dnes.

Oravec, T.: Z nadhľadu dvesto tridsiatich rokov. In: Gavlovič, H.: Valašská škola mravúv stodola. Bratislava: Tatran, 1982