Hugolín
Gavlovič - Valaská škola
Je druhá polovica 18. storočia a na
salašoch v okolí Vršateckého zámku a dedinky Pruské v Ilavskom
podolí sa lieči zo svojich „pľúcnych neduhov“ predosvietený básnik Hugolín
Gavlovič. Pochádza z Czarného Dunajca (teraz v Poľsku), kde sa 11.
novembra 1712 narodil. Do škôl chodil v Trstenej na Orave, Žiline
a v Beckove a neskôr nadobudol obsiahle vedomosti aj
z dejín a z literatúry od najstarších čias. Dvadsaťjedenročný
Gavlovič vstupuje do františkánskej rehole a do jej kláštora
v Pruskom.
Vzdelanie, získané na základe starovekej
i stredovekej latinskej spisby a kníh dostupných vo vtedajšej
biblickej češtine, ho priam predurčuje na povolanie, vôbec nie neobvyklé vo
vtedajších pomeroch. Chudobný mních Hugolín sa stáva vychovávateľom detí
bohatej rodine Madocsányiovcov v neďalekých Horovciach. Onedlho tam však
trávi jak vychovávateľ iba zimy, pretože mu Madocsányiovci umožňujú liečiť si
pľúcnu chorobu. Letá od r. 1745 môže preto tráviť na salašoch madocsányiovského
panstva na Chrástkovej a pod Vršatcom, uprostred prostého ľudu
a krásnej prírody, ale i uprostred tvrdej a neutešenej, aj keď
potrebnej práce na vtedajších salašoch.
Poznanie myšlienkového bohatstva
starovekých gréckych a rímskych mysliteľov, ďalšie vzdelanie aj vplyv
života medzi rehoľníkmi a poznanie neutešených pomerov života pospolitého
ľudu, to všetko vychádza navonok z citlivého Gavlovičovho vnútra
a jeho prostredníctvom sa ukladá na papier vo významnej knihe básní,
poučení a úvah, ktorej dáva názov Valašská škola mravov stodola. Pod týmto
veršovaným a obrazovým názvom rozumieme životné skúsenosti a múdrosti
i mravné ponaučenia, ktoré napísal sám život a autor ich pretlmočil
práve počas pobytu medzi valachmi a pastiermi.
Ukončenie prác na rukopisnej podobe diela
datuje Gavlovič do roku 1755. Lenže „habent sua fata libelli“, teda – knihy
majú svoje osudy, práve tak ako ľudia.
Valašskú školu – po 75 rokoch od jej vzniku
– v rokoch 1830-31 vydáva vo dvoch zväzkoch bernolákovec Michal Rešetka
v trnavskej tlačiarni. Jeho rukopis náhodne objavil
v madocsányiovskej horovskej knižnici. Nuž a pre naplnenie sa slov
latinskej sentencie Rešetka sa snažil upraviť Valašskú školu do podoby
bernolákovského jazyka a jeho „normy“, žiaľ, priamo v Gavlovičovom
rukopise.
Po vysvetľujúcom úvode sa na nás zrazu
sypú láskavé aj karhavé slová o láske detí k rodičom, o vzťahu
podriadených k nadriadeným, chudobných k bohatým a naopak, aj
o vzťahu k vtedajšiemu najvyššiemu ideálu.
Desiatky tém v takmer 1300 básňach –
v rukopise originálu – umožňujú veselo i vážne sa zamyslieť nad
rebríčkom hodnôt človeka v minulosti i dnes.
Oravec, T.: Z nadhľadu dvesto
tridsiatich rokov. In: Gavlovič, H.: Valašská škola mravúv stodola. Bratislava:
Tatran, 1982
